,,Radosť je predposledná priečka nebeského rebríka, prudko z teba vyžaruje a sľubuje ďaleko zaviesť; cítiš, že máš doteraz to najlepšie pred sebou. Tým sa líši od najvyššej priečky, na ktorej len tíško planie ružové svetlo úplnej blaženosti vedomia, že sa v tomto živote už nedá viac naplniť a že odtiaľ vedie len jediná cesta – späť.”

Karpatské hry, Hra na pocestnú radosť, M. Nevrlý

Nie je to dlho, čo tvorím. Roky na jednej ruke porátam.
V mojich prácach môžete vidieť rôzne techniky: kresba ulíkom, ceruzou, maľba akrylovými, temperovými a olejovými farbami.

Obľúbeným námetom pre tvorbu je svet zvierat. Som jedna z nich. Náš a ich svet sú tak blízke a podobné. Tieto námety sú v prácach pre Záchrannú stanicu v Zázrivej, na tričkách, drobnôstkach pre mojich najmilších.

Krajina Zázrivej. Je ako voda v zurčiacom potoku. Stále sa mení. Je zelená s jarnou trávou. Leto ju celú posype klinčekmi, margarétkami, zvončekmi. Belasá z oblohy v letné poludnie, či čerň tmavej noci sa ľuďom toho kraja odráža v očiach. Košeľa utkaná zo žltej, červenej, hnedej prikryje po lete tento Boží kraj. Belosť zimy ju tíši. Vtedy podriemkáva ako starý otec na podstení. Ľudí v nej mám rada. Preto som ju maľovala a chcela by som v tom pokračovať.